VETERINÁRNA AMBULACIA - MVDr. Radovan BOZALKA

                                            ul.Železničná 1038/15, Sereď   pohotovosť - 0904 612 069
                                                                                        pondelok-piatok: 10:00 - 18:00, sobota: 8:00 - 13:00

_______________________________________________________________________________________________
- úvod -- ordinačné hodiny -- team -- poskytované služby -- odborné články -- galeria -- užitočné rady -- linky -- mapy -
_______________________________________________________________________________________________


- odborné články -

 

Aortálna stenóza

Dilatačná Kardiomyopatia

Epulis nezhubný nádor ďasien

Exokrinná pankreatická insuficiencia (EPI)

Gastritída

Hypertermia (Prehriatie)

Inguinálne, skrotálne a femorálne prietrže u psov a mačiek

Lymská borrelióza

Notoedrový svrab u mačky

Popôrodná starostlivosť o sučku 

Posttraumatická chronická osteomyelitída

Vaginálna hyperplazia

 

Aortálna stenóza

Aortálna stenóza sa morfologicky delí na valvulárnu, supravalvulárnu, alebo subvalvulárnu. Najčastejšia forma (95%) je u psov subvalvulárna, u mačiek sa toto ochorenie vyskytuje zriedka, najčastejšie je to valvulárna aortálna stenóza.

Vznik ochorenia
    
Zmena hemodynamických vlastností spočíva vo zvýšenom odpore výtoku z ľavej komory do aorty. Nárast odporu vyplýva z nárastu tlakového gradientu pri prietoku krvi cez sténotickú oblasť a znížený prietok krvi touto oblasťou. U chronickej formy subvalvulárnej stenózy zostáva tlak v aorte normálny. Odpor rastie vďaka vyššiemu tlakovému gradientu vzostupom tlaku v ľavej komore a hypertrofia komory kompenzuje tento stav,  prietok krvi cez zúženú časť zostáva normálny.

Primárne zmeny spočívajú:    I. v náraste tlakového gradientu medzi ľavou komorou a aortou

                                            II. zvýšenou rýchlosťou toku krvi zúženou oblasťou

                                            III. hypertrofia ľavej komory 

Tieto hodnoty závisia od  srdcového výdaja, pokiaľ je zviera v kľude – klesá srdcová činnosť, znižuje sa  srdcový výdaj, rýchlosť prúdenia klesá a tým klesá i odpor prúdiacej krvi. Pri fyzickej námahe srdcový výdaj stúpa, a tým sa zvyšuje odpor.

Vyšší tlak stimuluje stenu, ktorá hypertrofuje priamo úmerne so stenózou. Už mierny stupeň aortálnej  stenózy býva doprevádzaná zosilnením cípu chlopne spôsobenej pernamentnou traumatizáciou veľmi rýchlym prúdením krvi. 

Príznaky
     U mierneho stupňa postihnutia sa neprejavujú žiadne viditeľné zmeny. S mierou postihnutia rastú aj zdravotné problémy. Zo začiatku to býva dýchavičnosť po fyzickej námahe a rýchla únava. Pri ťažkých stavoch sa objavuje slabosť a vzácnejšie aj sdcové zlyhanie. Základným sprievodným stavom je systolický vírivý šelest-intezita šelestu závisí od miery postihnutia. Šelest môže byť počuteľný a na aa.carotis communis na krku pri priedušnici. Ďalší príznak je stehnový pulz, je pozvolnejší a slabý.

Diagnostika ochorenia

EKG - Elektrogardiogram môže byť normálny. Zväčšenie ľavej komory spôsobuje zvýšenie amplitúdy kmitu R vo zvodoch II a  aVF. U výrazných postihnutiach býva depresia alebo dokonca elevácia ST intervalu, čo je spôsobené hypoxiou myokardu.

RTG - RTG snímky sú normálne, alebo u vážnych postihnutiach mierne zväčšenie srdca vychádzajúce  zo zväčšenej ľavej komory. U týchto psov sa ako ďalší nález vyskytuje rozšírená aorta.   

Pacient: Chelsea, ang.kokeršpaniel, sučka, 11 rokov  

Klinické príznaky: dýchavičnosť po záťaži, auskultácia v oblasti srdca poukazovala na šelest dvojcípej chlopne

EKG:

Na EKG môžeme vidieť zmeny vo zvodoch II. a aVF, ktoré sú označené šípkami. Zmeny poukazujú na rozšírenie ľavej komory.  

Biochemické vyšetrenie bolo v referenčných hodnotách. Zvýšená hladina AMYL  je po terapii antibiotikami.

Terapia
     U miernych stavoch sa terapia neprevádza. Konzervatívna liečba spočíva v podávaní BETA-blokátorov, ako prevencia pre zníženie tlakového gradientu medzi komorou a aortou, zníženie frekvencie výskytu komorových arytmií a zlepšenie zásobenia kyslíka srdcom. BETA-blokátory sa používajú ako prevencia pred náhlym úhynom. Vzhľadom na vysoké riziko vzniku bakteriálnych endokarditíd sa pred chirurgickými zákrokmi, ako aj pri zápaloch kože aplikujú antibiotiká.

- top -

 

Dilatačná Kardiomyopatia
(primárne ochorenie srdcového svalu) 

   Dilatačná kardiomyopatia patrí medzi ochorenia srdcového svalu bez príčiny, ktorá nie je vyvolaná žiadnou inou chorobou. Ide o primárne ochorenie srdcového svalu, sekundárne ide o hypertenziu, alebo deficit určitých stopových látok v potrave. Deficit stopových prvkov v potrave má tiež určité percento na prejave dedičnej predispozície k chorobe. Postihnuté sú hlavne veľké a obrie plemená psov a španielskych psov. Percentuálne zastúpenie tohto ochorenia je v každej krajine iné. Najčastejšie sú postihnuté plemená kokeršpaniel, doberman, boxer a v iných krajinách pyrenejský mastin. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje u starších psov (4-10 ročných), ale môže sa vyskytnúť aj u mladších. Stárnutím sa zvyšuje riziko ochorenia. Srdce je zväčšené, rozšírené (dilatované), alebo býva rozšírené len v určitých častiach (rozšírené srdcové komory, alebo predsiene). V miestach kde je srdce rozšírené je hrúbka svaloviny zúžená. Pri  tomto ochorení dochádza k rozpadu svalovývh buniek a k odumieraniu srdcovej svaloviny. Diagnóza sa určuje na základe EKG, RTG hrudníka, poprípade USG srdca. Toto ochorenie je obzvlášť závažné kvôli zákernosti, klinické príznaky sa môžu prejaviť až neskôr vtedy, keď srdce už nedokáže kompenzovať vzniknuté zmeny a ochorenie je v pokročilom štádiu. Príznaky sa môžu dostaviť 9-12 mesiacov pred srdcovým zlyhaním. Pravdepodobne ide o geneticky podmienené ochorenie, ale spôsob dedenia nie je ešte presne zistený. Môže ísť o polygénnu, alebo heterogénnu dedičnosť spojenú so zmenou na určitých chromozómoch s nedostatkom taurínu, L-karnitínu a koenzýmu Q10 v potrave. Dedičná podmienenosť môže spočívať aj pri nedostatočnom využití esenciálnych prvkov v potrave. U postihnutých jedincov je najlepšie začať s terapiou čo najskôr od prejavených príznakov. U predispozičných pacientov je potrebné od 2 roka života vykonávať raz za rok preventívne prehliadky či už auskultačne na prítomnosť šelestov na srdci, alebo kontinuálny /Holterov záznam/ EKG. Majiteľ musí psa neustále pozorovať, obmedzovať záťaž. Podľa vyšetrenia sa podavajú betablokátory, diuretiká (furosemid-prípravok na odvodňovanie), srdcové glykosidy (digoxíny), antiarytmiká. Pri intezívnej liečbe sa postihnutým jedincom predlžuje život o pár rokov, ale s prítomnosťou esenciálnych látok taurín, L-karnitín, koenzým Q10. Prítomnosť taurínu, L-karnitínu (zabezpečuje prenos aminokyselín do mitochondrií buniek srdcového svalu) a koenzým Q1O (látka, ktorá sa zúčastňuje na výrobe energie v mitochondriách). Esenciálne látky si organizmus vie veľmi ťažko syntetizovať, preto ich musíme pridávať do organizmu, najlepšie je pridávať esenciálne látky od útleho veku zvieraťa, ktorí majú na toto ochorenie  predispozíciu. Za predpokladu, že ide o genetickú predispozíciu, takéto zvieratá by sa mali vyraďovať z ďalšieho chovu. Vyšetrenie na dilatačnú kardiomyopatiu by mali podstúpiť aj rodičia, súrodenci a ich potomkovia a príbuzní z bočných línií.

- top -

 

Exokrinná pankreatická insuficiencia (EPI)
(vonkajšia sekretorická nedostatočnosť podžalúdkovej žľazy) 

   Najvýznamnejšou príčinou je dedične podmienená atrofia pankreatických acínov postihujúce mladých nemeckých ovčiakov. 

Vznik ochorenia:
    
Exokrinná pankreatická insuficiencia (EPI) predstavuje chronické ochorenie, ktoré je výsledkom niektorých patologických procesov charakterizovaných redukciou počtu exokrinných buniek pankreatických acínov a to vedie k poruche tvorby pankreatických enzýmov. Exokrinný pankreas sa vyznačuje veľkou funkčnou rezervou, preto klinické príznaky sa prejavujú až po 80-90% strate funkčnej kapacity. Atrofia pankreatických acínov dominuje u mladých nemeckých ovčiakov a dlhosrstých kólií, u ktorých sa predpokladá autozomálna recesívna dedičnosť. Chronická pankreatitída vyúsťuje do fibróznych zmien hlavne u starších psov. Nádory pankreasu májú rýchly priebeh, a preto u nich sa nestihne vytvoriť exokrinná pankreatická insuficiencia. Funkčná exokrinná pankreatická insuficiencia nieje spôsobená morfologickými zmenami pankreasu, ale procesy, ktoré narušujú normálnu stimuláciu sekrécie pankreatickej štavy. Nedostatok pankreatických enzýmov vedie k poruche intraluminálneho štiepenia v tekom čreve a na základe osmotických mechanizmov vyvoláva malabsorpčný tip hnačky, dochádza k atrofii  klkov, následne je malnútricia, ktorá má za následok polyfagiu. V niektorých prípadoch dochádza k pomnoženiu nežiaducich baktérií v tenkom čreve  a to vedie ku komplikovaniu stavu. 

Príznaky ochorenia:
     Hlavné príznaky tohto ochorenia polyfágia, malnútricia a chudnutie. Ide o ochorenie mladých zvierat. Má za následok retardáciu rastu s nadmernou defekáciou, kde sa nachádza nadmerné množstvo nestráveného krmiva. Stolica má nažltlú farbu a kyslastý zápach. Srsť má zhoršenú kvalitu je mastná, odstáva, čo je dôkaz nedostatočného vstrebávania minerálnych látok a vitamínov hlavne 3 a 6 omega mastné kyseliny, čo poukazuje na poruchu prechodu látok cez črevné klky.  Chudnutie sa mierne zastaví, keď sa  prejde na dietne kŕmenie.

Diagnostika ochorenia:
    
Diagnostika sa opiera o vyšetrenie enzýmov z krvi a to hlavne  AMYL-amyláza, LPS-lipáza, GGT-gamaglutamyltransferáza, AST-aspartátaminotransferáza. Ďalšou možnosťou je  zistiť steatoreu pomocou farbenia Lugolovým roztokom - ide len o orientačné vyšetrenie. 

Terapia:
     
Terapia spočíva v podávaní chýbajúcich enzýmov. Najčastejšie sa používajú humánne preparáty vo forme tabliet. Vzhľadom na rôzne množstvo  enzýmov treba pozorovať trus a na základe konzistencie a objemu trusu sa upraví množstvo podávaných liekov. Pri nedostatočnej odozve na liečbu môžeme dávku liekov zvýšiť. 

Autor:MVDr.Radovan Bozalka

- top -

 

Gastritída
(Zápal žalúdka) 

Pod týmto pojmom označujeme akútne, alebo chronické ochorenie žalúdka,
s ktorým úzko súvisí aj enteritída - zápal tenkého čreva.

Vznik ochorenia
     Zápal žalúdka môže vzniknúť vplývaním vonkajších ako aj vnútorných podnetov. Pod vonkajšie agensy môžeme zaradiť neadekvátne kŕmenie (rýchly prechod na iné krmivo, alebo nadmerný prísun krmiva do žalúdka) parazity, baktérie, vírusy, plesne, cudzie telesá. Vnútorným podnetom pri zápaloch žalúdka je najčastejšie zmena pH žalúdka, čo má za následok narušenie celistvosti steny žalúdka, kde sa môže vytvoriť vred žalúdka.
 

 Príznaky ohorenia
     Najčastejším príznakom tochto ochorenia je vomitus (zvracanie), menej často býva nauzea (nutkanie na vracanie), nechutenstvo, neskôr pri zanedbaní tochto ochorenia môže byť apatia s následným exitom (úhynom). Vo väčšine prípadov je zvýšená teplota. Pri enteritíde je hnačka. Môže byť rôznej farby vzhľadom na agensa, ktorý vplýva na tenké črevo. Niekedy sa môže pridružiť hlien, krv. Ak ide o akútne bakteriálne, alebo vírusové ochorenie  v 90% prípadov býva zvýšená teplota. Pri chronickom ochorení sa teplota nemusí zvýšiť, alebo sa zvýši nepatrne a to o 0,1 až 0,3 stupňov. Ak ide o cudzí predmet v žalúdku vidíme zvracanie, ktoré je časté a intezívne. 

Diagnostika ochorenia
    Vzhľadom na stav ochorenia vychádzame z anamnézy majiteľa. Ak ide o cudzie teleso je potrebné spraviť dodatočné vyšetrenia RTG za pomoci kontrastnej látky, ktorá sa aplikuje asi 10-12h pred samotným snímkovaním. Snímkovanie sa robí v celkovej anestéze,  ako aj sonografia  a gastroskopia žalúdka. Ak máme podozrenie na infekciu žalúdka, tak telesná teplota je zvýšená.V prípade vredu žalúdka sa vyšetrenie vykonáva v celkovej anestéze pomocou gastrofibroskupu. 

Terapia
     Ak ide o zápal žalúdka spôsobený cudzím telesom nasleduje operácia žalúdka s následnou  infúznou terapiou s antbiotikami. Po 2 dňoch sa pomaly aplikuje malé množstvo dietneho krmiva vo forme kašičiek, alebo konzerv. V prípade infekčného zápalu sa podávajú celkové antibiotiká. Je vhodné liečbu doplniť o infúzne roztoky (urýchly sa uzdravenie organizmu ako aj sa zabráni odvodnenie, čo má za následok vyplavovanie elektrolytov). V každom prípade je vhodné podávať antiemetiká-lieky, ktoré potláčajú zvracanie. Podávanie týchto prípravkov je vo forme čípkov, alebo injekcií,  pričom  injekčné podanie lieku má rýchlejší účinok.  

Autor:MVDr.Radovan Bozalka

- top -

 

Hypertermia (Prehriatie) 

   Prehriatie môžeme charakterizovať ako zvýšenie telesnej teploty organizmu v dôsledku zvýšenej teploty a vlhkosti prostredia, bez tepelného výdaja. 

Vznik ochorenia:
    
Najčastejšie k hypertermii dochádza hlavne v letnom období, kedy teploty vonkajšieho prostredia dosahujú okolo 35°C v tieni pri vysokej vlhkosti vzduchu a pri slabom prúdení vzduchu. V niektorých prípadoch aj nedbanlivosťou ľudí, kedy zabudnú zviera v autách, ktoré sú priamo na slnku, alebo na dvore, kde zviera nemá prístrešie, aby sa schovalo do tieňa, poprípade nadmerná fyzická záťaž. 

Príznaky ochorenia:
    
Ochorenie sa dá diagnostikovať na základe anamnézy (predchorobia) a klinického vyšetrenia, kedy zviera má telesnú teplotu okolo 40°C, zrýchlené dýchanie, zrýchlený pulz, môže sa pridružiť cyanóza slizníc (nedostatočné prekrvenie celého organizmu), čo môže mať za následok kolaps organizmu so srdečnou zástavou. Dochádza k opuchom hrtana, čo má za následok stažené dýchanie. K zhoršeniu celkového zdravotného stavu dopomáha aj obezita, endokrinologické poruchy. 

Terapia:
    
V prvom rade sa snažíme o zníženie telesnej teploty a to sprchovaním vlažnou vodou a súčasne sledujeme rektálnu teplotu, ktorá by nemala klesnúť pod 38°C. V prípadoch kedy nevieme znížiť telesnú teplotu je vhodné robiť studený zábal, ale nepoužívame ľad, lebo dochádza k zúženiu ciev a to má za následok, že telesná teplota sa zníži iba v okolitom mieste a celkové prehriatie organizmu naďalej pretrváva, pretože teplo sa nedostáva z tela. V horších  stavoch je nutné vyhľadať veterinára kvôli dehydratácii. Na rehydratáciu sa používa 0,45% fyziologický roztok s pridaním 2,5-5% glukózy, v prípade opuchnutia hrtanu sa používajú kortikosteroidy. 

                                                                        Autor: MVDr.Radovan Boazalka

- top -

 

Inguinálne, skrotálne a femorálne prietrže u psov a mačiek 

     Brušná hernia (prietrž) je definovaná prolabujúcim obsahom dutiny brušnej cez defekt steny brušnej. Každú herniu tvorí bránka (defekt steny brušnej), herniový vak ( u pravých hernií tvorený pobrušnicou, u nepravých hernií  preformovaný vak chýba) a obsahom (najčastejšie omentum, tenké črevo,  maternica, ale aj močový mechúr).

     V zásade sa hernie rozdeľujú na traumatické a netraumatické. Traumatické vznikajú v súvislosti s úrazom (najčastejšie tupé poranenie) pri  preexistujúcej slabosti  spojivového tkaniva (degeneratívne ochorenia  alebo vrodená menejcennosť spojivového tkaniva). Traumatické hernie tvoria  len asi 3-4 % všetkych hernií.  Menejcennosť spojivového tkaniva zohráva významnú  úlohu pri tvorbe aj netraumatických hernií, ktoré tvoria zvyšných 96-97 % všetkých hernií.  Kým traumatické hernie sa v zásade môžu vytvoriť  na všetkých miestach brušnej steny, netraumatické hernie majú svoje predilekčné miesta výskytu – trieslový kanál, tzv. canalis femoralis (anatomické označenie priestoru  pod trieslovým väzom mediálne od  femorálnej (stehnovej) žily a umbilikálny (pupočný) anulus (miesto pôvodného priebehu placentárnych ciev) a menej často perirektálne a perianálne hernie. Z netraumatických sa najčastejšie prezentujú inguinálne (trieslové) a pupočné hernie. Príčiny vzniku týchto hernií nie sú dodnes jednoznačné vysvetlené. Ako je uvedené vyššie existujú určité predisponujúce faktory, ktoré sa podieľajú na ich vzniku.  Patrí k nim už spomenutá získaná alebo vrodená slabosť spojivového tkaniva, poruchy vývinu v uvedených predilekčných miestach vzniku, zvýšenie vnútrobrušného tlaku (napr. gravidita, nádorové ochorenia), obezita. Takzvané vrodené hernie sú  hernie  klinicky detekovateľné hneď po pôrode. U psov sa jedná najčastejšie  o pretrvávajúci otvorený vak pobrušnice (processus vaginalis peritonei) , ktorý  je ťahaný z brušnej dutiny zostupujúcim semenníkom u psov  resp. u súk tvorbou jedného z maternicových väzov (ligamentum teres uteri). To znamená, že trieslová indirektná (nepriama) hernia je počas intrauterinného vývinu fyziologický jav. V čase pôrodu by však  už mal byť uvedený vak pobrušnice po zostúpení semenníkov (resp. inzercie ligamenta u súk) obliterovaný (uzavretý).  Aj po pôrode je však možný ďalší vývin smerom k obliterácii vaku,  čo sa využíva aj v humánnej detskej chirurgii, kde sa operácia v prvých rokoch života indikuje len pri inkarcerácii hernie (zaškrtení obsahu herniového vaku) alebo pri hroziacej inkarcerácii. Niektorí autori považujú všetky indirektné trieslové hernie  za vrodené, pričom klinická prezentácia  perzistujúceho otvoreného vaku môže nastať kedykoľvek v priebehu života. Podobnou etiopatogenézou sú tvorené aj vrodené umbilikálne (pupočné) hernie,  kde základnú úlohu pri vzniku zohráva spomalená alebo žiadna oblitertácia pupočného prstenca (anulus umbilicalis). Ako skrotálna hernia ( miešok, lat. scrotum) je označovaná indirektná trieslová hernia, u ktorej  pobrušnicový  vak siaha do skróta až k semenníkom. Femorálna hernia sa tvorí v oblasti priebehu ciev zadnej končatiny popod  trieslový väz. Táto hernia nebýva vrodená, pri jej vzniku zohrávajú  úlohu iné hore uvedené príčiny. Zo štatistík vyplývajú niektoré ďalšie zaujímavé fakty. Nebol pozorovaný zvýšený signifikantný výskyt hernií u jedného z oboch pohlaví daného živočíšneho druhu resp. rasy, aj keď u psov majú menšiu prevahu  suky.  U jednostranných hernií  sú v prevahe ľavostranné. Bilaterálne (obojstranné) hernie taktiež nie sú výnimkou. Femorálne hernie sú u mačiek a psov veľmi zriedkavé. Medzi najčastejšie postihnuté rasy patria Pekinský psík, Basset, West-Teriér, Basenji a Cairn-Teriér. Skrotálne hernie sa vyskytujú častejšie u tzv. chondrodysplastických psích plemien, hlavne u Shar pei.

Diagnostika ochorenia sa opiera prevažne o fyzikálne vyšetrenie. V predilekčných oblastiach je typické vyklenutie, ktoré je ľahko reponovateľné (tzn. že obsah herniového vaku sa dá zatlačiť späť do dutiny brušnej). Ak nie je hernia  reponovateľná , jedná sa o akrétnu herniu (obsah  hernie prirástol zvnútra  k vaku) alebo inkarcerovanú  herniu, kedy dochádza k uškrteniu orgánov dutiny brušnej  vo vaku s následnou nekrózou (odumretím) v dôsledku prerušenia krvného zásobenia. Kým  ireponibilná akrétna hernia je indikovaná k skorému elektívnemu (plánovanému) chirurgickému výkonu, inkarcerované hernia predstavuje akútny stav, ktorý je nutné riešiť chirurgicky urgentne.

Liečba brušných hernií je možná v zásade len chirurgicky. V ojedinelých prípadoch býva chirurgická  intervencia čiastočne resp. absolútne kontraindikovaná, najčastejšie v dôsledku závažnej komorbidity, ktorá zreteľne zvyšuje operačné riziko pre pacienta. V týchto prípadoch je možné uplatnenie niektorých paliatívnych konzervatívnych postupov, napr. aplikácia brušných pásov, ktoré držia  orgány vo svojej fyziologickej polohe v brušnej dutine.

     Podľa súčasných odporúčaní veterinárnej chirurgie sú všetky vrodené brušné hernie (najčastejšie pupočné a trieslové) indikované k operačnému riešeniu. Tento výkon, ak je správne prevedený, nie je zaťažujúci pre pacienta a zároveň preventívny z hľadiska výskytu možných komplikácií v ďalšom živote (inkarcerácia). Taktiež indikácia k chirurgickému zákroku u dospelých psov a mačiek  je jednoznačná, naliehavejšou sa stáva pred plánovanou graviditou alebo ak hernia v poslednom období javí  známky rastu. Dá sa tiež povedať, že každá neliečená hernia  môže vyústiť skôr či neskôr do jednej z komplikácií, hlavne do inkarcerácie, ktorá predstavuje život ohrozujúci stav.

Chirurgická reparácia každej hernie je rozdelená do niekoľkých za sebou nadväzujúcich krokov. Začína preparáciou herniového vaku, pokračuje inšpekciou  a repozíciou jeho obsahu  do dutiny brušnej, resekciou (odstránením) vaku a najdôležitejšou časťou -  plastikou defektu brušnej steny, ktorá vyžaduje precíznu operačnú techniku bez napätia (tension free), ktorá, ak je dobre prevedená, najvýznamnejšie limituje vznik recidívy ochorenia.

     Uvedené  zásady, ktoré by mali byť bezpodmienečne dodržané,  minimalizujú riziko recidívy hernie, ktorá je žiaľ vždy možná, čo vyplýva z hore uvádzaných predispozičných faktorov (vrodená alebo získaná menejcennosť tkaniva) alebo je následkom poranenia a preťaženia v skorom pooperačnom období,  v dôsledku rýchleho návratu pacienta k bežným denným aktivitám, čo je ovplyvniteľné len správnou pooperačnou starostlivosťou.

     Častokrát sa však stretávame v našej ambulancii s recidívou trieslovej alebo pupočnej hernie v dospelom veku, po neodborne prevedených „tiež operáciách“  na šteniatkach. Platí, že  zle prevedená operácia je horšia ako žiadna.

Pacient: pes, mops, sučka, 3 roky

Klinické príznaky: v trieslovej oblasti je viditeľný vak, na pohmat mäkký s možnosťou reponovania vaku s obsahom do dutiny brušnej. Po konzultácii s majiteľom sa vykonal chirurgický zákrok.


Ľavostranná indirektná hernia


Vypreparovaný vak hernie  


Otvorenie vaku a revízia obsahu  


Stav po resekcii herniového vaku a transpozícii  


Defekt brušnej steny – bránka hernie


Plastika defektu

- top -

 

Lymská borrelióza

Lymská borrelióza je vysoko rozšírené ochorenie, postihujúce človeka a zvieratá, prejavuje sa hlavne postihnutím pohybového aparátu, nervovej sústavy, kože a srdca.

Pôvodcom ochorenia je Borrelia burgdoferi /spirochéta špirálovite stočená buka vyznačujúca sa vysokou pohyblivosťou, veľkosťou 7-20 mikrometrov/. V európskom regióne sa vyskytujú kmene Borrelia garinii a Borrelia afzeli. 

Vznik ochorenia

     Vektorom ochorenia sú krv cicajúce článkonožce. Borrelia bola zistená u roztočov, bĺch a kliešťov z čelade Ixodidae. V našich zemepisných šírkach je to predovšetkým Ixodes ricinus.

     Rezervoárom ochorenia môžu byť volne žijúce stavovce, infekcia bola preukázaná vo vyše 30 druhov voľne žijúcich drobných cicavcov a okolo 50 druhouv vtákov. Migrácia zvierat zohráva veľkú úlohu pri šírení infekcie. Borrelia bola popísaná z domácich zvierat u psov, mačiek, hovädzieho dobytka, oviec a koní. Borrelia patrí medzi vysoko infekčné mimobunkové patogény. Po preniknutí do hostitela za pomoci vektora /kliešťov/  sa šíri lokálne v koži, alebo krvou a lymfou. 

Príznaky ochorenia

     Lymská borrelióza sa prejavuje akútnym alebo subakútnym zápalom kĺbov, ktorý je v niektorých prípadoch rekurentný /návratný/. Pes prichádza s náhlym krívaním a výraznou bolestivosťou kĺbu. Ochorenie postihuje jeden, alebo viac kĺbov, prejavuje sa opuchnutím, zvýšenou teplotou a bolestivou manipuláciou postihnutých kĺbov. Prejavy ochorenia sa môžu objaviť 2-5mesiacov  po infekcii.

Diagnostika ochorenia 

Pre preukázanie ochorenia sú dôležité 4 kritériá:

          1. pobyt v oblastiach s infikovanými klieštatami

          2. klinický nález

          3. pozitívny výsledok sérologického vyšetrenia

          4. rýchla odpoveď na terapiu antibiotikami

     Pri diferenciálnej diagnostike musíme vylúčiť reumatické, infekčné a autoimúnne artritídy, degeneratívne ochorenia kĺbov, ehrlichiózu či bakteriálnu endokarditídu. Hematologické a biochemické vyšetrenie krvi býva bez odchýlky od referenčných hodnôt.

     Kĺby bývajú opuchnuté, šlachy zhrubnuté, čo poukazuje na zmnoženie synoviálnej tekutiny s veľkým množstvom fibrínu. Dochádza k eróziám na chrupavke a kostnom tkanive. V pečeni, obličkách a v srdci sa nachádzajú nekrotické ložiská, v dôsledku proliferatívnych zápalových reakcií. Neurologická manifestácia je charakterizovaná encefalomyelitídou alymfocytárnou meningitídou.

     Laboratórna diagnostika sa opiera o vyšetrenie priame ( natívny preparát-krv, mozkovomiechový mok ) a nepriame diagnostickými testami z krvného séra (ELISA,RVK,PCR...) 

Pacient: pes, nemecký boxer, sučka, 4 roky.

Klinické príznaky: opuchnutý pravý kolenný kĺb, bolestivosť, neochota vstávať a pohybvať sa.

RTG poukazovalo na rupturu predných skrížených väzov, čo sa nepotvrdilo po vyšetrení pacienta na zásuvkový pohyb v kolennom kĺbe.

Na základe tohto všetrenia sa po dohode s majiteľom odobrala krv na stanovenie protilátok na Lymskú Borreliózu.

Odber krvi na stanovenie IgG a IgM 13.11.2010: IP (index pozitivity) pre obidva Ig
výsledok: IgG 1,094, IgM 1,047        pozitivita IP je vyššia ako 1,15
                                                  dubiózne IP je medzi 0,85-1,15
                                                  negatívne IP je pod 0,85 

Opakovaný odber: 15.12.2010 IgG 0,148 IgM 1,500

IgG poukazuje na zníženie infekcie v tele pacienta a IgM poukazuje na obranyschopnosť organizmu voči borrelii tvorbou protilátok.

Terapia
     Pôvodca Lymskej borreliózy je citlivý na celý rad antibiotík. Ide hlavne o tetracyklínovú radu doxycyklin (10mg/kg ž.hm.-1x denne po dobu 3-4týždne), Amoxicilin potencovaný s kyselinou klavulónovou (22mg/kg ž.hm. 2xdenne podobu 3-4týždne). Antibiotická liečba vedie k pomalému rozmnožovaniu borrelií a tým aj k zníženiu infekčnosti borrelií, ale nedochádza k úplnému vyplaveniu mikroorganizmov z tela pacienta.

     Preto najdôležitejší boj proti borrelii je prevencia. V súčasnosti je niekoľko registrovaných inaktivovaných vakcín proti lymskej borrelióze. Od 12 týždňov je možné vakcinovať štenatá s revakcináciou o 2-3 týždne, ďalšia vakcinácia sa opakuje každoročne. Medzi prevenciu patrí aj pravidelné znižovanie prevalencii vektorov (kliešte) a to aplikáciou antiparazitárnych prípravkov vo forme spot on (kvapky na kožu), alebo obojkov.

- top -

 

Notoedrový svrab u mačky

Notoedrový svrab patril v minulosti k najčastejším vonkajším parazitózam mačiek. V súčastnosti je toto ochorenie na ústupe, vyskytuje sa hlavne u túlavých mačiek.

Pôvodca

     Pôvodcom ochorenia je Notoedres cati (svrabovka mačacia). Parazit primárne napáda mačky, ale infikovať sa môže aj pes a drobné hlodavce. Oplodnené samičky notoedrového svrabu si v koži vytvárajú chodbičky, kde kladú vajíčka, z ktorých sa v ďalšom vývojovom cykle na koži premenia na nymfy vývoj končí dospelými parazitmy. Samčeky žijú výlučne na povrchu kože a živia sa kožným mokom.

Príznaky ochorenia

     Kožné zmeny nachádzame na hlave a ušiach.Ochorenie je doprevádzané výrazným svrbením čo má za následok rozšírenie ochorenia na celé telo (generalizovaná forma). Chronická forma ochorenia sa prejavuje šupinatením kože, zvriasnenosťou a prilokalizácii pri očiach a nose dochádza k hnisavému zápalu kože a nosa (purulentná konjunktivitída a rinitída). Pravidelne môžeme nahmatať zväčšené sánkové (mandibulárne) uzliny.

Diagnostika ochorenia

     Ochorenie sa diagnostikuje na základe klinického obrazu, priamy dôkaz parazita sa robí kožným zoškrabom. Diagnosticky pozitívny nález je keď sa v danom kožnom zoškrabe nájde jeden parazit. Odlíšiť musíme aj ďašlie ochorenia: otodektový svrab, dermatofytózu, atopický zápal kože, kvasinkový zápal kože, hypersenzitivitu na krmivo.

Terapia

     Vzhľadom na toto ochorenie je treba brať do úvahy aj prenos na iných jedincov, ktorý žijú v okolí chorých zvierat, v takýchto prípadoch sa postupuje preventívno-liečebne u zdravých zvierat a liečebne u chrých a to aplikáciou Spot-on roztoku s účinnými látkami imidaclopridum,moxidectinum alebo selamectínu. Prípade zápalu kože je vhodné podať širokospektrálne antibiotiká.

Prevencia

     Pravidelná kontrola kože a srsti, hlavne u zvierat s voľným pohybom a nových zvierat.

Upozornenie

     Notoedrový svrab je ZOONÓZA (ochorenie prenosné na človeka).

Pacient: mačka, európska domáca, kocúr, 2 roky

Klinické príznaky: Vypadaná srsť v okolí uší,hnisavý výtok z nosa a očí,výrazný pruritus

Klinická diagnostika: kožný zoškrab potvrdil prítomnosť Notoedres cati

Terapia: Kocúrovi boli podané celkové antibiotiká s účinnou látkou cefovecinum a vo forme Spot-on prípravok s obsahom selamectínu,ktorý sa opakovane aplikuje o 3týždne.Do očí bola podaná masť ophtalmo-framykoin očná masť.Kontrola o 2-3 týždne.

- top -

Posttraumatická chronická osteomyelitída 

Pacient: Nemecký ovčiak, 6 mes., pes 

Klinické príznaky: Rana po pohryznutí druhým psom (3 mesiace od pohryznutia) v oblasti vnútorného predkolenia. Po vysadení antibiotickej liečby a lokálnych dezinfekcií rana opätovne začala mokvať.

Vhľadom na stav rany sa pacient uviedol do celkovej anastézy, spravilo sa RTG vyšetrenie predkolenia, ktorým bolo diagnostikovana chronická osteomyelitída (zápal kosti a dreňovej dutiny) s kostným sekvesterom (úlomkom kosti). Operačná liečba spočívala v odstránení nekrotickeho tkaniva. Tkanivo obsahovalo aj  šicí materiál (nevstrebateľné šicie vlákno). Po odstránení nekrotického tkaniva sa objavila  fistula (kanálik), ktorá viedla až ku kosti, v ktorom sa nachádzal zápalový exudát (tekutina). Po dôkladnom  rozšírení kanáliku sa urobila revízia rany, kde sa neskôr objavil úlomok kosti. Po vybratí úlomku kosti a dodatočného odstránenia nekrotického tkaniva v oblasti úlomku kosti,  sa kanálik rozšíril a zadrénoval, aby z poškodeného miesta ľahšie vytiekla zápalová tekutina. Týmto krokom sa urýchli hojenie rany. Drén  sa vytiahol o dva dni, vzhľadom na hojace sa procesy v rane.


RTG predkolenia s kostným úlomkom


Rana po čiastočnom odstránení nekrotických ložísk a šicieho materiálu


Fistula s ranovým sekrétom - Vybratý úlomok


Dĺžka kanálika bola cca 4 cm


Hojenie rany 10 dní po vybratí kostného úlomku Začínajúca granulácia tkaniva


Rana 3týždne po vybratí kostného úlomku


Rana 4,5 týždňa od vybratia kostného úlomku,3 týždne od ukončenia podávania antibiotík

Terapia: Liečba bola zahájená celkovými antibiotikami, kde doba podávania antibiotík bola  4-5 týždňov. Každý druhý deň bol preväz rany s lokálnou dezinfekciou rany. Po dohode s majiteľom preväz sa robil v domácich podmienkach s kontrolou rany každých 8 dní.  

Autor:MVDr:Radovan Bozalka

- top -
 

Vaginálna hyperplazia (prolapsus vaginae)

   Vaginálna hyperplázia je získané ochorenie počas reprodukčného cyklu (proestrus a estrus), kedy dochádza k výraznému zväčšeniu sliznice pošvy s následným presahovaním cez vonkajšie pysky pošvy, najčastejšie sa toto ochorenie vyskytuje u plemien      mops, boxer, francúzsky buldoček.   

   Ide o edematizáciu a hyperpláziu sliznice pošvy, kvôli zvýšenému množstvu estrogénov v krvi v období proestru a estru. Hyperplázia pošvy najčastejšie vzniká medzi 1-4 rujou.

   Na začiatku dochádza zväčšeniu miesta medzi konečníkom a pohlavnou štrbinou (vulvou), neskôr môže sliznica preniknúť do vulvy. V pokročilej hyperplázii pošvy sliznica nadobúda tvar pingpongovej až tenisovej loptičky, kde povrch sliznice môže byť hladký, zvrásnený a je ružový až tmavočervený. Ak sliznica pošvy preniká cez štrbinu von dochádza k častým poraneniam sliznice poprípade pri nedostatočnom krvení (krv neodteká z hyperplastického tkaniva) môže sliznica mierne nekrotizovať, v určitých prípadoch dochádza k poruchám močeniu dôsledku opuchu okolo močovej rúry.  

   Pri diagnostike tohto ochorenia musíme výlúčiť nádory vulvy, nádory pošvy (tieto ochorenia sa vyskytujú aj mimo obdobia ruje) zväčšený klitoris, vzhľadom na obdobie ruje na určenie nám stačí anamnéza a  klinická prehliadka. 

Terapia záleží od vážnosti hyperplázie pošvy

1. v prípade, že nie sú problémy s močením a sliznica pošvy v malej miere zasahuje do otvoru pyskov- takéto prípady sa ošetrujú slabými dezinfekčnými prípravkami do skončenia estrálneho cyklu, kedy sa sliznica pošvy stiahne na pôvodnú veľkosť. 

2. ak dochádza k poruchám močenia, k zápalistým zmenám na sliznici a k strangulácii ciev (nedostatočný odtok krvi), treba pristúpiť k chirurgickému odstráneniu sliznice pošvy. 

Pacient: pes, mops, sučka, 4 roky  

Klinické vyšetrenie: adspekciou sa zistila hyperplázia pošvy s výraznou nekrózou na spodnej časti hyperplastickej sliznice, zápalom medzi močovým vyústením a sliznicou pošvy.

Chirurgické odstránenie hyperplastickej sliznice sa vykonávalo v celkovej anestézii, polohovanie pacienta bolo v brušnej polohe s následnou katetrizáciou. Sliznica sa pred operačným zákrokom dezinfikuje. Pri resekcii  tkaniva sa využíva komprimácia klieštami s následným šitím sliznice resorbovateľným šicím materiálom. Po chirurgickom zákroku sa podávajú antibiotiká po dobu 7dní.


Hyperplasticklá pošva pred operáciou

Hyperplasticklá pošva pred operáciou 

Odstránená hyperplastická sliznica pošvy

 

- top -

 

Epulis nezhubný nádor ďasien

Epulis je benígny nádor tkaniva (čo znamená, že nevie metastázovať, alebo cestovať do vzdialených orgánov),  ktorý drží zuby na svojom mieste.  

Existujú  rôzne typy:

Epulis gigantocellularis  vzniká proliferatívnym reparatívnym procesom po poškodení ďasna. Príčinou môže byť zubný kameňextrakcie zubov, chronický zápal, najčastejšie sa vyskytuje v oblasti premolárov. Povrch je hladký, červenohnedý alebo modro presvitajúci. 

Epulis granulomatosa  je to miestna hyperplázia nešpecifického granulačného tkaniva na ďasne, príčinou je dráždenie ďasna, je to šedočervený útvar na ďasne s granulovaným povrchom alebo exulcerovaný s pseudomembránou. 

Granuloma pyogenicum  je to chronický proliferatívny granulomatózny zápal. Vzniká z malej traumy, ktorá umožní vznik infekcie a tkanivo začne reagovať tvorbou silne vaskularizovaného spojivového tkaniva, farba je červená až žltá, útvar nebolí, je mäkký, môže byť v tvare stopky. 

Epulis fibromatosa je to fibromatózny útvar na voľnom ďasne, vzniká obvykle premenou granulomatóznej epulidy a jej následné zjazvenie. Povrch býva často exulcerovaný, v centre útvaru často dochádza k dystrofickému zvápenateniu. 

Epulis fissure  je to jedna z najčastejších chronicky zápalových proliferatívnych reakcií dutiny ústnej. Nie je to pravý epulis, pretože je väčšinou lokalizovaný vo fornixu horného či dolného vestibulu. Je to chronická produktívna ohraničená stomatitída tkanivo môže byť exulcerovaná.

Príznaky ochorenia: Nádor  sa vyskytujú na bukálnej (lícnej) strane, alebo na linguálnej (jazykovej) strane ďasien, zápach z úst, krvavé ďasná, nechutenstvo, posunutie  zubov.

Diagnostika ochorenia: Ochorenie sa diagnostikuje na základe adspekcie  ústnej dutiny, v niektorých,RTG  

Pacient: pes, jazvečík, 4roky
Klinické príznaky: krvácanie z ústnej dutiny
Klinická diagnostika: na základe adspekcie bolo zistený epulis granulomatosa

- top -

 

Popôrodná starostlivosť o sučku 

     Popôrodná starostlivosť o sučku začína ešte pred samotným pôrodom a to v období od polovice gravidity, v tomto čase začíname zvyšovať príjem krmiva o 10-15 % (podávame granule z vyšším obsahom bielkovín a tukov),  zvýšiť treba aj prísun minerálov a vitamínov.

    Po ukončení pôrodu dávame zvýšený pozor na sučku, aby nevznikli problémy:
1) zápal mliečnej žľazy,
2) zápal maternice - nedostatočné stiahnutie maternice so zadržanými placentami,
3) popôrodná eklampsia. 

1) zápal mliečnej žľazy vzniká so zápalom maternice, kedy pôvodca ochorenia (baktéria, ktorá sa pomnoží na základe stresovej situácie - pôrod) môže krvnou cestou prechádzať do mliečnej žľazy - mliečny parenchým, kde na stávajú zápalisté zmeny. Na pohľad  je sučka nepokojná, z mliečnej žľazy vyteká zmenené mlieko (môže mať rôzne farby a konzistenciu), žľaza je zväčšená, teplá, bolestivá a v horších prípadoch dochádza k vytvoreniu abscesu (nahromadený hnis v puzdre). V takýchto prípadoch je potrebná antibiotická liečba, obklady  na mliečnu žľazu a poprípade dezinfekcia postihnutého tkaniva. 

2) zápal maternice najčastejšie vzniká, keď v maternici zostane placenta alebo voda z placenty, ktoré poskytnú  vhodnú pôdu na pomnoženie baktérií (teplo a vlhké prostredie). Príznaky tohto ochorenia sú najčastejšie: zvýšená teplota, výtok z pohlavných orgánov - silný zápach, výtok rôznej farby, sučka je malátna, pije veľa vody. Na stanovenie diagnózy je potrebné spraviť sonografické vyšetrenie, poprípade odobratie steru z pošvy a stanoviť citlivosť na antibiotiká.

3) popôrodná eklampsia vzniká pri nadmernom absorbovaní vápnika z kostí do mliečnej žľazy. Vzniká najčastejšie pri neadekvátnom kŕmení sučky predpôrodnom období (nízky prísun minerálov ako aj vitamínov v strave). Ochorenie sa prejavuje triaškou, slabosťou a keď sa nedostaví ošetrenie dochádza k paralýze až k úhynu sučky. Najvhodnejším riešením po pôrode je  pridať vápnik do stravy (tabletky, roztok, gel) s malým množstvom horčíka.

Vždy je lepšie navštíviť veterinárnu ambulanciu, kde Vám poskytnú rady a ošetrenie ohľadom zhoršeného zdravotného stavu.

Autor: MVDr.Radovan Bozalka

- top -

 

 

- top -

 

- top -